Hot tips

KLUKNAVA (Kraj: Košický Okres: Gelnica)

Takmer v centre v centre regiónu Spiša – v Kluknavskej kotline – leží obec, ktorú lemuje prírodný rámec Hornádskej kotliny. Územím obce preteká Dolinský potok ako ľavo brežný prítok Hornádu

Kaštieľ v Kluknave

Prehľad miest a obcí

Betliar leží v údolí rieky Slaná pod južnými svahmi Volovských vrchov pod vrchmi Dubníky (616 m)  a Sporný (879 m). Obcou preteká Krivý potok vyvierajúci pod vrchom Volovec (1284 m)

Čečejovce ležia v západnej časti Košickej kotliny pri Čečejovskom potoku

Banské mesto Gelnica leží v údolí rieky Hnilec. Pre prírodné krásy patrí medzi turisticky najvyhľadávanejšie oblasti Slovenska. Gelnica je centrom celého hnileckého údolia – obkolesená pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému Rudohoriu

Územie dnešných Helcmanoviec leží v údolí Hnilca na jeho ľavom, severnom pomerne strmom brehu Pod úpätiami Volovských vrchov Slovenského Rudohoria s Banským vrchom (1011 m) a Ostrým vrchom (1082 m) s úbočiami Veľké Pole a Medvedie. Stredom obce preteká miestny potok ako prítok Hnilca a vytvára hlavnú os osídlenia

Jaklovce ako podhorská obec ležia v údolí Hnilca na severnom úpätí vrchu Sklaničky (587,5 m) a Smolej (743 m) ako súčasti Volovských vrchov v Slovenskom Rudohorí, sú vzdialené od Gelnice 7 km juhozápadne a 11 km severne od Kluknavy. Vápencové bralo Kurtova skala (791 m) je náleziskom vzácnych rastlinných druhov

Jasov leží v údolí Bodvy, ktoré oddeľuje Medzevskú pahorkatinu a Jasovskú planinu, ktorá je súčasťou národného parku Slovenský kras. Úpätie Medzevskej planiny nad Jasovom končí Lipovcom (364 m) a Jasovská planina východným úpätím Šugova(488 m). V okolí obce sa okrem Jasovskej jaskyne nachádza aj chránené územie Čertova skala

Takmer v centre v centre regiónu Spiša – v Kluknavskej kotline – leží obec, ktorú lemuje prírodný rámec Hornádskej kotliny. Územím obce preteká Dolinský potok ako ľavo brežný prítok Hornádu

Obec s hradom Krásna Hôrka leží v doline Krásnohorského potoka (alebo Pača) v Rožňavskej kotline pod východným úpätím Čípkovho vrchu (966 m) a Lipovca (847 m), Volovských vrchov Slovenského Rudohoria. Hrad je situovaný severovýchodne nad obcou na takmer samostatnom návrší – Malom vrchu

Krompachy ležia v Hornádskej kotline na sútoku Hornádu a jeho pravostranného prítoku Slovinka na styku Hnileckých Vrchov Slovenského Rudohoria s Braniskom. Na severe sú ohraničené hrebeňom Dúbra s vrchom Hora (529 m)

Margecany ležia pod úbočím Čiernej hory medzi vrchmi Roháčka a Šľuchta, na ľavom brehu Ružínskej priehrady, ktorá vznikla na sútoku Hornádu z Hnilcom. Miestna časť Rolova Huta bola osadou na východnej strane obce. Okrem miestnej časti sú v meste zaznamenané chotárne názvy Bystré, Počkaj, Vápenka.

Na juhozápadne strane obce je chránená prírodná pamiatka Margecanská línia skalnej steny, ktorá odkrýva jednu z najvýznamnejších tektonických línií ako hranica medzi celkami Volovských vrchov a Čiernej hory, pričom malebne dopĺňa severozápadné ohraničenie vodnej nádrže. 

Chotár sa rozkladá v doline rieky Bodvy s prítokmi potokov Humel a Zlatná v západnej časti Košickej kotliny. Južné svahy Volovských vrchov Slovenského Rudohoria s ukončením Medzevskej pahorkatiny s vrchmi Stráň (558 m) a Vrchná (410 m) i Spodná tabla (405 m) obkolesujú mesto, pričom svahy vrchov končia na vrchu Kloptaň (1153 m) s rozhľadňou

Obec leží v údolí sútokov rieky Hnilca s Smolníckeho potoka pod Ostrým vrchom (670 m). Sútok vytvaroval aj zástavbu charakteristickú pre býv. poddanské banské mestečká, čo ešte aj dnes je pri návšteve badateľné

Mesto situované pod úpätím juhovýchodných svahov vrchov Lipová hora (376 m) a Koncový košiar (463 m) Jasovskej planiny národného parku Slovenský kras v západnej časti Košickej kotliny leží na brehoch rieky Bodvy

Prakovce ležia v údolí Hnilca medzi Hnileckými vrchmi a Kojšovskou Hoľou Volovských Vrchov Slovenského Rudohoria. Okolité bukové, dubové a smrekovo – jedľové lesy tvoria okolie obce, na ktorou na severnej strane je Ostrá sklala (796 m) ukončená svahom Koniec Hory, na južnej strane je Štefanovka (689 m)

Obec Slovinky leží v severnej časti Volovských vrchov Slovenského Rudohoria na sútoku Poráčského a Slovinského potoka. K dedine sa skláňajú úpätia vrchov Biela skala (858 m), Gelnická Hora (619 m) a Gápeľ (737 m). Západne od Sloviniek po oboch stranách Poráčskeho potoka, ktorý sa v Slovinkách vlieva do Slovinského potoka, sa rozprestiera CHKO Červené skaly a v polohe Kopec Galmuská tisina. Zo susedného kopca Biela skala je neopakovateľný pohľad na okolitú krajinu

Smolnícka Huta leží vo Volovských Vrchoch v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v Smolníckej doline s rovnomenným potokom.

Smolník je situovanýv Smolníckej Doline s riečkou rovnakého mena .Obkolesené je masívmi Volovských vrchov s vrchom Kotlinec (973,6 m) na južnej strane a vrchom Mlynovec (959,6 m) na severnej strane. Prístup do obce je malebnou horskou cestou cez Štóske sedlo na vrchole s pútnickým kostolom. Pri vyústení cesty nad Smolník pri kaplnke je neopakovateľný výhľad na Smolník a Smolnícku Hutu

Kúpele a obec Štós ležia na južných svahoch Slovenského Rudohoria - Volovských vrchoch pod Lastovičím vrchom (1061 m) v malom údolí okolo Štóskeho potoka. Kúpele sú situované severne nad obcou Štós. Okolie Štósa, Smolníka, Jasova patrí k miestam s výskytom minerálnych prameňov a k významným lokalitám s výskytom divej zveri

Bývalé banícke mestečko Švedlár leží v doline Hnilca Volovských vrchov Slovenského Rudohoria, na južnej strane vrchom Talaby (603 m) a na severe s vrchom Ostrá skala (890 m)

Historicky významné banské mesto leží v Rožňavskej kotline v údolí riečky Slanej pod výbežkami Volovských vrchov Slovenského Rudohoria

Obec leží v Košickej kotline pod výbežkami Slovenského krasu na a nachádza na východnej strane ochranného pásma Zádielskej planiny Slovenského krasu s ukončením Národnou prírodnou rezerváciou Turniansky hradný vrch. Katastrálnym územím obce preteká riečka Bodva, Hájsky potok

 

Obec leží nad údolím Hornádu (Hernád), ktorý tvorí hranicu so Slovenskom a na  sútoku s potokom Hasdár  na západnom výbežku úpätia Zemplínskych vrchov ( Zemplén Hg.). 

 

Obec leží pri hlavnej ceste č.3 na hraničný priechod na Slovensko, pri železničnej trati a pri Hornáde s prítokmi potokov Szastros a Perényi

 

Obec leží na úpätí Zemplínskych vrchov, ktoré je aj chráneným územím, je zatiaľ koncovou obcou v rámci projektu

 

Hraničná obec situovaná pri hlavnej cesty v údolí potoka Szártos, je pandantom k nášmu Milhosť - u.

Územie, na ktorom sa nachádza mestečko Gönc, patrí v rámci historického administratívneho usporiadania Uhorska do historickej Abovsko-turnianskej stolice, ktorá sa zmenila v rokoch 1882-1918 na Abovsko-turniansku župu, Po zlúčení oboch žúp v roku 1881 hlavným mestom sa stali Košice.. Po skončení 1. svetovej vojny sa v roku 1918 župa rozpadla, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920

Ubytovanie